hladacdovodov

Tak a je za nami další deň. Čím sa líšil od toho prvého? Asi ani ničím, hádam len tým, že som sa dnes zasmial viac ako včera. Myslím si, že som veselý človek, určite to tak aj je...povedal som to skromne ale je to proste tak. Mám rád zábavu, svojrázny humor, proste ma od malička baví baviť ľudí. V poslednej dobe mi to nejak vynecháva. Rozmýšlam čím všetkým to môže byť a či to naozaj nie je tým vynechaním trafky z skorokaždodenného programu posledných dní ako mi to uštipačne vysvetlujú moji zhúlení kamoši. Vlastne si pripadám ako živý pokus, pokus samého na sebe, že ako to vlastne je. Mno kedže posledné dni, týždne, mesiac sa vlastne vlečú v znameni depresie z nevydarenej lásky je len ťažko zistiteľné ako to je naozaj. Vlastne všetko dookola sa to nejak rúti neviem kam. Okrem centra vlastných depresií sa nachádzam ako vždy v centre drogového diania nášho malého miloprepatého mestečka. Nahováram si asi nejakú duševnú silu keď som sa týmto prúdom ešte nenechal unášať hoc som jak idilický hrdina z filmu práve o drogách. Mám na to všetky predpoklady, všetky udalosti smerujú práve tam kde by tento hrdina skončil a nejedno sentimentalne oko postaršej diváčky z komunistickej éry by neostalo pri závere suché. Niekto si myslí, že ten to nejak moc prežíva všetko ale mne sa nechce ani trošku teraz rozpisovať o tom všetkom čo ma trápi. Rozoberiem si to len kúsok po kúsočku, článok po článku. Aby ma aspoň čosi bavilo a aby som mal o čom písať keby náhodou tento život chytí maximálne nudný smer. Čo však pochybujem......Tak len čakám, čakááám, počkám si proste na zázrak...na to ako mi jedneho dňa bude zas super. Ale som nedočkavý, chcem sa do takého dňa zobudiť už zajtra, a preto si lahnem ešte dneska :)) brú noc